veveričkoviny

Milý priatelia,

Tak ako som sľúbil, tak aj robím. Dňa 2.mája som začal svoju cestu do ďalekej Ázie, konkrétne do mesta Peking. Cesta to je dosť strastiplná, nakoľko ako správny Slovák, aj ja som sa rozhodol ušetriť na letenke a tým pádom aj prestupovať. Usmialo sa namňa šťastie, neviem či by som to urobil ešte raz, takže, ušetril som síce za letenku skoro tristo euro, ale! Najprv som sa musel dostať z Bratislavy do Budapešti, nakoľko chodí autobus z Autobusovej stanice a je to bližšie k môjmu miestu bydliska, rozhodol som sa cestovať Autobusom, tak sa moja cesta začala taxíkom ktorý som si objednal na 1.mája o tretej hodine ráno nášho času, na moje prekvapenie cesta bola dosť rýchla ale aj dosť drahá, podľa môjho názoru je 15€ dosť veľa za cestu 9km, nebudem to rozoberať do detailov ale, no tootoo. Nevadí, nebudem sa rozčulovať, na autobusovej stanici som stretol skupinku českých fanúšikov nakoľko bol akurát deň predtým zápas Česko : Lotyšsko, tak som si pokecal a o pár minút prišiel autobus, cesta bola celkom komfortná, nakoľko autobus mal aj wifi a iné zaujímavosti. Skoro ráno o 6 hodine som sa ocitol v meste Budapešť, vyflusnutý z autobusu a bez spánku v zápale cestovnej horúčky som sa rozhodol nájsť Metro, 😀 našiel som ho, avšak problém s automatom na lístky sa mohol začať, automat bol víťaz nakoľko v takej feferónskej krajine je mena € nepoznaná, a majú tam ako platidlo jedine ich Hufnágely, ako to ja volám, takže mince som nemal, mal som tri kusy bankoviek, každá bola v hodnote 200HUF, po pár minutkach sa otvorilo okienko a s potešením začala lístky na hromadnú dopravu predávať učená tetuška v staršom veku, reku hurá, no moje hurá skončilo keď mi oznámila že „ bad money “, nechápal som, no nakoniec som zistil že bankovky v mojej kešeni sú staré a neplatné!! Skoro ma švaclo, tak som sa s batôžkom pobral na misiu, change money, nikde nič, takmer nikto nevedel anglicky, tak som vliezol do CASINO, há há, debilkovia nevedeli ani nemcky, ani nijak, iba „ medzinárodnou somárčinou „ tak veru s dlhým nosom som sa pobral na povrch nájsť nejakého dobrodinca, banku, babičku alebo besného psa, čo bz mi rozmenil moje krvopotne ušetrené eurká, a ľaľa, opilec v zápale vášne objímajúci stĺp verejného osvetlenia, reku, no bude sranda, podišiel som a hovorím, čau feferonik, a on to bol feferónik čo vedel poslovensky 😀 neurazil sa, len mi povedal vetu, ty asi budeš chcieť tie po.eb.né kovové hajzle, a ja reku, ak myslíš feferón fazulky tak áno, tak reku, mal, rozmenil mi, 😀 neuveriteľné. Tak som za tri euro dostal po dohode 600HUF, tri kovové dvestovky, hurá, už ma nič nebrzdilo, kúpil som si lístok, objavil metro M3 a hybaj na konečnú kde mi šiel autobus 200E, uff pomyslel som si, a reku podivná to krajina, všetko len pre nich, ničomu som nerozumel lebo všetko po maďarsky, aj keď snaha tam bola, len mi to pripadalo ako násilne urobené, žiadna mapa, nič. Ale na letisko som sa po stresoch dostal, totiž zastávka Terminal 1 a zastávka Terminál 2 sú od seba pol hodinu jazdy a to má už človek pocit že autobus je od letiska minimalne 15Km, no ale tak hurá Terminál 2 som objavil ako Jack fazuľku, tu s moja skúsenosť s maďarskom neskončila, totiž, na odbavenie som nevedel nájsť okienko, a hľadal som dobre, nakoniec mi nedalo a otvoril som ústa, a tetuška mi povedala, „ vaša cestovná spoločnosť je za okienkom 15! „ reku veď tam je napsaná iná spoločnosť a iný let, a ona že určite nie, a mal som pravdu, čumela ona, čumel som ja, čumelo nás viac, ale nakoniec to dali doporiadku a vzbavil som všetko, minul som posledné feferonky na pitnu vodu ktorá stála 400huf jedna!! Boože, pollitrovka mineralky s príchuťou Pur Citron! Fuj, ale tak reku vyflusnutý ja som vypil dve a potom čúral ako jazvečík po žrádle z Tesca :D, no konečne môj hviezdny let Budapešť- Viedeň mohol začať, vonku krásne pršalo, svieži vzduch ma pobozkal na líčko sťaby moja virtuálna priaťeľka a ja konečne po 11hodinách som dorazil vo vrtuľovom lietadle ktoré letelo cca 29 minút do Viedne, podotýkam tým pádom že najdlhšia cesta z BA do Viedne v mojom živote s čakaním a spol, 11hodín! 😀 ale ušetril som 168€ a to sú peniaze za ktoré si v Číne dá pokúpiť kadečo nepotrebné.